Ľavici musí ísť predovšetkým o presadenie záujmov ľudí, ktorí sa živia vlastnou prácou, bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo ateisti. Koniec koncov ateista nemusí byť ľavičiar a veriacemu človeku môže byť ľavica blízka, vzhľadom na svoje sociálne a ekonomické záujmy sa stotožní s jej programom a podporí ho v praxi. Diskutovať o týchto problémoch a najmä prispieť k ich pozitívnemu vyriešeniu je potrebnejšie ako venovať pozornosť osobným sporom politikov, ktorým ide predovšetkým o udržanie vlastného postavenia. Zdá sa, že v prípade financovania cirkví platí ľudová múdrosť „s jedlom rastie chuť“. O tom svedčia i nové požiadavky rímskokatolíckej cirkvi na financovanie jej činnosti zo štátneho rozpočtu. Týkajú sa rozšírenia okruhu osôb, ktorým štát hradí platy, o cirkevných hudobníkov, ďalších prevádzkových pracovníkov biskupských úradov a duchovných pôsobiacich v zahraničí. Okrem toho cirkev požaduje zvýšiť plat duchovných na úroveň priemernej mzdy a takú istú sumu žiada pre hudobníkov. V súčasnosti výška platu duchovných dosahuje tri štvrtiny z tejto sumy, no štát platí za nich aj odvody do fondov. Slovo 2002/13

Správne sú konštatovania o spotrebiteľoch Slovenska, ktorí nakupujú napr. drahé zahraničné autá nad hranicu svojich príjmových možností, čím sa znižuje predaj domácej produkcie. Čo však s tým ? Rovnako sa dá súhlasiť s námetom diskutovať o otázkach odľudštenia práce a jej výsledkov. Myslím si však, že nejde o odľudštenie práce, ale len o zmeny v charaktere práce. Chcem reagovať na niektoré články uverejnené v SLOVE č. 13 / 2002 najmä na Sekulárny štát alebo farská republika a S jedlom rastie chuť, ktoré objektívne hodnotia situáciu v oblasti cirkevnej politiky. Vysoko oceňujem to, že sa v SLOVE otvorene poukazuje na poslancov, ako sa vedia zjednotiť pri hlasovaní podľa želania potrieb katolíckej cirkvi, ako aj slová autora prvého článku Roberta Raschmana, že ak sa nemáme stať znova farskou republikou, musíme prekonať mýtus o katolíckom Slovensku. Aj keď sa ku katolíkom hlási najviac ľudí, to neznamená, že poslanci majú právo porušovať článok 1. ústavy, v ktorom sa deklaruje, že SR sa neviaže na žiadne ideológie a náboženstvo... Slovo 2002/35

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Hádzanárska sezóna sa však tým ešte ani pre prešovský tím neskončila. Už zajtra v športovej hale na Baštovej ulici v Prešove začnú záverečné boje o Slovenský pohár. V sobotu o 15, 30 h začína prvý semifinálový duel Sečovce - Nové Zámky, druhý ŠKP Bratislava - Prešov, otvoria o 18. hodine. Víťazi sa potom stretnú vo finále v nedeľu o 10,30 hodine. Čiže, Farmakolu Tatran Prešov sa v domácom prostredí núka príležitosť v krátkom čase po sebe zaknihovať ďalší prenikavý úspech... "Vraví sa, že s jedlom rastie chuť," načal debatu o záverečných bojoch v Slovenskom pohári tréner Prešovčanov Martin Lipták. " Nikde nie je napísané, že ho na domácej palubovke získame práve my. Rozhodne sa o to pokúsime. To dávame jasne na známosť. S nami hrá domáce prostredie, v Prešove navyše doznieva eufória po postupe do HIL. Majiteľ ŠK Farmakol Tatran Miloslav Chmeliar mi už potvrdil, že ak sa nám SP podarí získať, určite mužstvo do PVP prihlási. Takže je tu obrovská príležitosť zabojovať a prípadne hrať významnú európsku klubovú súťaž. Východoslovenské noviny - Korzár 2002/05

"Ekonomicky silnejšie mužstvo vedomé, že zvrátilo pod Tatrami situáciu, vstupovalo do zápasu s veľkou vervou. Dalo však dva šťastné góly, ktoré rozhodli. Zvolen vyhral zaslúžene, bol jednoducho lepší." Popradčania už postupom do semifinále splnili svoj prvý cieľ. Dokonca po dlhodobej časti skončili tretí."Nesmútime, naopak sme hrdí, že sme zohrali statočne sériu zápasov s veľmi ambícioznym a ekonomicky silným súperom Zvolenom. Boj o tretie miesto nie je nijakou hanbou. Určite, s jedlom rastie chuť, ale pozrime sa na realitu. Popri skvelej ekonomike má Zvolen výber hráčov z celého Slovenska, k dispozícii sú aj ďalší. My celú sezónu hráme s domácimi hráčmi z podtatranského regiónu, väčšinou odchovancami Popradu a najmä s nepomerne inými ekonomickými nástrojmi." Dnes vykorčuľujú popradskí policajti na ľad trenčianskych vojakov. Východoslovenské noviny - Korzár 2000/04

Zsolt L. kúpil od firmy Erix vodku takmer za pol milióna, ktorá však namiesto do Maďarska putovala do Čiech. Samozrejme s falošnými colnými dokladmi, medzinárodným nákladným listom a colnou sprievodkou. O tom, že to zaváňalo podvodom, svedčí tiež skutočnsť, že budapeštianska firma v skutočnosti vôbec neexistovala. Tiežpodnikateľ Zsolt L. na tomto obchode zarobil okrúhly milión, ale na zaplatenie vtedy ešte dane z obratu a tiež dovoznej prirážky jednoducho zabudol. Nie nadarmo sa vraví, že s jedlom rastie chuť. Po prvom vydarenom kšefte nasledovali aj ďalšie. V máji a júni 1992 Zsolt L. nakúpil od družstevného podniku Unimex vo Svidníku ďalšiu vodku. Tentoraz sa v tom mal viezť aj s Ladislavom Š. Odberateľom mala byť opätovne firma existujúca len na papieri Print Ktf v Budapešti. Alkohol, tak ako predtým, ani tentoraz neputoval za hranice, ale ovlažil hrdlá konzumentov bývalého Československa. O odberateľov nebola núdza. Našli sa nielen v Košiciach a Humennom, ale dokonca i vo Vodňanoch v okrese Strakonice. Východoslovenské noviny - Korzár 2000/09